Stránky Ludwiga von Misese Morava a Čechy

Minule jsme se zabývali (nejen) průmyslem Slovenské socialistické republiky (dále jen SSR) v letech 1985 a 1986. Nyní přejdeme k nedostatkům v zásobování, nedostatečné kvalitě, bytové výstavbě, zemědělství a i sociálním službám. Opět použijeme stenoprotokoly 18. až 20. schůze Slovenské národní rady (dále jen SNR).

Nedostatky v zásobování
Na 18. schůzi Slovenské národní rady ze dne 24. října 1985 uvedl na téma nedostatků v zásobování dlouholetý předseda vlády Slovenské socialistické republiky komunista Peter Colotka: „V potravinárskom priemysle pri celkovom zvýšení výroby v siedmej päťročnici o 9,9 % dosiahol sa určitý pokrok v zhodnocovaní surovín, hlavne rozšírením hľadaných druhov potravinárskych výrobkov i zavedením výrobkov nových. Vzrástol počet priemyselne vyrábaných polotovarov a hotových mrazených jedál, pričom vo výrobe detskej výživy sa v porovnaní s rokom 1980 dosiahol rast o 48, 3 %. Naďalej však nebol pokrytý dopyt po týchto tovaroch a pre neospravedlniteľný nezáujem obchodu sa náležite nerozvinul predaj balíčkového mäsa. Pretrvávajú problémy s kvalitou mliečnych a mlynársko-pekárenských výrobkov. Porovnanie s vyspelými krajinami a v niektorých odboroch aj s podnikmi v Českej socialistickej republike ukazuje, že potravinársky priemysel na Slovensku musí rýchlejšie riešiť šírku a pestrosť sortimentu, úroveň balenia i kvalitu výrobkov, od čoho závisí tiež vyššie zhodnocovanie suroviny a rast rentability výroby, no predovšetkým spokojnosť našich občanov.“ [1].

Dále uvedl, že sice peněžní příjmy budou oproti roku 1980 vyšší o 20.1 %, a že po přechodném poklesu v důsledku cenových úprav se opět zvýší spotřeba masa, ale: „Úsilie, ktoré sme vo vláde a na ministerstvách vyvíjali pre ďalšie zlepšovanie zásobovania obyvateľstva, sa prejavilo znížením okruhu nedostatkových tovarov i rozšírením sortimentu tovarov s lepšími úžitkovými vlastnosťami, vyššou kvalitou a širšou cenovou škálou. Aj pre budúcnosť vyžadujeme od výrobných rezortov a podnikov viac iniciatívy a pocitu zodpovednosti za zásobovanie obyvateľstva Obchodné organizácie musia zlepšovať prieskum trhu, zabezpečovať plný sortiment tovaru počas predaja a odstraňovať také nedostatky, ako je zatvárame predajni, svojvoľne skracovanie predajného času. V rozvoji platených služieb pre obyvateľstvo sa realizáciou opatrení prijatých na zabezpečovanie uznesení 6 zasadnutia ÚV KSČ dosiahli zatiaľ (hovorím otvorene) len dielčie výsledky. Tržby od obyvateľstva za platené služby poskytované miestnym hospodárstvom a výrobnými družstvami vzrastú v priebehu päťročnice o 11,4 %, teda menej, ako sa počítalo v pláne. Je to pomalšia dynamika ako u maloobchodného obratu, čo je opačný trend oproti vývoju v priemyselne rozvinutých krajinách. I keď sa postupne rozširuje sieť a sortiment služieb a zlepšuje ich pohotovosť a kvalita, treba vidieť, že situácia je značne rozdielna u jednotlivých druhov služieb a tiež v jednotlivých okresoch. Vcelku sa ukazuje, že národné výbory, výrobné družstvá i príslušné ústredné orgány musia venovať prijatým opatreniam na rozvoj služieb naďalej zvýšenú pozornosť, osobitne príprave kvalifikovaných pracovníkov a rozvoju materiálno-technickej základne.“ [2].

Místopředseda SNR komunista Dezider Krocsány na 18. schůzi SNR uvedl nejen ke kvalitě následující: „V tejto súvislosti dovoľte mi zmieniť sa i o otázkach kvality výrobkov, ktorá nie vždy je na potrebnej úrovni. Nedostatočný sortiment pociťujú občania najmä u niektorých textilných a odevných výrobkov a v obuvi. Oblasť inovácie stagnuje na úrovni minulého roka. Viacero nových výrobkov nemožno zaradiť do prvého stupňa akosti. Relatívne nízky je aj podiel technicky pokrokových výrobkov. Podiel výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne rastie veľmi pomaly. Štátne skúšobne signalizujú, že namiesto toho, aby podiel výrobkov prvej akosti narastal, má klesajúcu tendenciu a narastá podiel tretej akosti.“ [3].

Nebyl spokojen ani se stávajícím sortimentem výrobků a zřejmě ani kvalitou dopravy: „Súčasná etapa budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti je charakterizované novými tendenciami vo vývoji osobnej hmotnej spotreby obyvateľstva. Ďalej stúpa i náročnosť nášho spotrebiteľa, ktorý právom žiada v obchode širší sortiment, výrobky s vyššími úžitkovými a estetickými vlastnosťami. Je to zákonitý jav, ktorý vyplýva z dosiahnutej životnej úrovne, pracovnej vyspelosti a aktivity našich občanov. To zaväzuje, aby obchod, a výroba pružnejšie a predvídavejšie reagovali na spotrebiteľský dopyt, rozširovali sortiment, zvyšovali kvalitu a urýchľovali inováciu tovarov. Zabezpečovanie prepravných potrieb obyvateľstva a najmä kvality poskytovaných služieb pri preprave robotníkov a žiakov sú permanentne v centre pozornosti našich občanov a nás poslancov. Nároky na osobnú hromadnú dopravu neustále rastú. Už po niekoľko rokov sa znižuje počet prepravovaných osôb na železnici presunom na dopravu ČSAD, ktorá pre občanov má viaceré výhody. Zvyšovanie kvality týchto služieb naráža na problémy ekonomického i technického charakteru.“ [4].

A například poslanec Vincent Földes  na 19. schůzi uvedl: „Veď takmer tretina výrobkov má mať vysokú technicko-ekonomickú úroveň. Domnievame sa však, že podiel nových výrobkov z celkovej výroby tovaru je ešte malý.“ [5].  

Konkrétní nedostatky v zásobování
Komunistka a poslankyně Petronela Višňovcová byla v otázce zásobování (a kvality) slovenského trhu konkrétní a na 18. schůzi vystoupila s následujícími poznatky: „Zásobovaciu situáciu v potravinárskom tovare v uplynulých štyroch rokoch 7. päťročnice možno hodnotiť pomerne vyrovnaným vzťahom medzi ponukou a dopytom vo všetkých rozhodujúcich druhoch potravín. Je však potrebné zlepšiť zásobovanie vidieka mäsom a mäsovými výrobkami. Kvalita niektorých potravinárskych výrobkov, najmä mlieka, mäsa a výrobkov z nich nie je uspokojivá. Mäsové výrobky napr. sú často presolené a tým trpí ich kvalita. Túto kvalitu treba omnoho rozhodnejšie riešiť a tak zlepšiť kvalitu spomínaných výrobkov. Predaj priemyselného tovaru svedčí o trvalej a v podstate tiež uspokojenej spotrebe predovšetkým textilu a obuvi. Dosiahlo sa zvýšené tempo predaja predmetov dlhodobého používania. Nepostačujúca je však jeho štruktúra. V rokoch 7. päťročnice sa napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo zabezpečiť žiadúcu skladbu tovarov v sortimente odievania. V priemyselnom tovare dlhodobého používania sú nedostatkovými mrazničky, farebné televízory, šijacie stroje i bicykle. Úroveň vnútorného trhu bola narušovaná nedostatočnou kvalitou niektorých druhov výrobkov, ktoré prenikali z výroby do obchodnej siete. Medzi ne patrí i nábytok. Ďalšími tovarmi, v ktorých bola zaznamenaná nižšia kvalita, dovoľte niektoré spomenúť: automatické práčky, kompresorové chladničky, tepelné spotrebiča, čiernobiele televízory, prijímače, magnetofóny. Chýbajú aj niektoré druhy galantérnych tovarov, napr. opasky, vešiaky a iné mnohé ďalšie výrobky. Nedostatky v štruktúre ponuky sú predmetom teda oprávnenej kritiky našich pracujúcich. Pri kvalitnom zabezpečovaní služieb vnútorného obchodu zohráva popri mechanizácii a technike prirodzene najdôležitejšiu úlohu ľudský činiteľ - pracovníci. Preto výchove mladej generácie v rezorte obchodu sa musí venovať trvalé ešte väčšia pozornosť, aby vzťah pracovníkov obchodu k občanom bol citlivejší, aby sa zvyšovala kultúra predaja.“ [6]. Dále zde vystoupila i s kritikou služeb a dopravy: „Popri kladnom hodnotení čiastkových výsledkov v rozvoji služieb obyvateľstva treba poukázať na niektoré problémy v tejto oblasti. Neuspokojujúca je kvalita, najmä vzhľadové a úžitkové vlastnosti zákaziek, nedostatočná je úroveň obsluhy, pretrvávajú problémy v materiálno-technickom zásobovaní. Po zvýšení cien zákazkových služieb klesá dopyt občanov po týchto službách. Prevádzky v niektorých okresoch, mestách a ich sídliskách i obciach sú nerovnomerne rozmiestnené. Žiada sa preto riešiť za účinnej pomoci plánovacích orgánov materiálno-technické zásobovanie v záujme dostatku potrebných materiálov na jednotlivé druhy služieb, pretože dodávky tak ako sa realizujú nie sú úplné, pretože sa neplnia na 100 %. Hlavnou úlohou dopravnej sústavy je včas, plynulé, kvalitne a efektívne zabezpečovať prepravné potreby národného hospodárstva a obyvateľstva. Vďaka obetavosti pracovníkov dopravy i národných výborov sa dané úlohy darilo plniť. Prepravné potreby národného hospodárstva a obyvateľstva sú v zásade zabezpečené a darí sa znižovať aj ich prepravnú náročnosť. Pretrvávajú však ešte nedostatky najmä v rýchlosti dopravy, včasnosti a spoľahlivosti, v znižovaní nehodovosti, vo využívaní protismernosti prepráv i v kultúre cestovania. Súdruhovia poslanci a poslankyne poukázali najmä na nízku úroveň kultúrnosti cestovania, ktorá súvisí aj so zlým a zastaralým technickým stavom autobusov, s vybavenosťou autobusových staníc a zastávok...Dôležitú úlohu zohráva i kvalita a dĺžka komunikačnej siete. Tempo jej výstavby a rekonštrukcie je žiadúce zrýchliť. Podobne sa treba zamyslieť i nad urýchlením rekonštrukcie železničných staníc, a to najmä v Bratislave, Žiline, Leviciach a v ďalších mestách.“ [7].

Na 19. schůzi Slovenské národní rady (dále jen SNR) ze dne 12. prosince 1985 byl konkrétní i komunistický poslanec Juraj Hlinka: „Návrh rozpočtu tejto kapitoly sa spracovával v zložitých podmienkach hmotného plánu, pretože nie sú ešte doriešené dodávky do trhových fondov, najmä z hľadiska sortimentnej skladby, ktorá má vplyv na hodnotové ukazovatele finančného plánu a tým i na rozpočet. Plánovaná nákupná úloha dodávok do trhových fondov za všetky obchodné systémy na rok 1986 je vo výške 99 mld Kčs, čo je oproti roku 1985 viac o 3, 1 %. Treba však otvorene povedať, že podľa doterajších výsledkov dodávateľsko-odberateľských rokovaní na budúci rok nie sú zabezpečené dodávky pre vnútorný trh celkove o 2,8 mld Kčs, čo predstavuje 3 % z celkových dodávok do trhových fondov. Zatiaľ čo dodávky základných druhov potravinárskeho tovaru menovite mäsa, hydiny, mlieka, syrov, múky a ďalších potravín sú zabezpečené v súlade s potrebami trhu, sortimentné rozpory v dodávkach niektorých druhov priemyselného tovaru, najmä textilu a odevov, obuvi predstavujú vo vzťahu k potrebám závažné rozdiely. Preto ich riešeniu treba v ďalšej etape dodávateľsko-odberateľských rokovaní venovať zvýšenú pozornosť. Z rozpravy na rokovaní nášho výboru tiež vyplynulo, že i v dohodnutom objeme dodávok sú viaceré odchýlky od požiadaviek občanov. Otvorene a konkrétne sme poukazovali na skutočnosť, že štrukturálne problémy na vnútornom trhu sú dôsledkom toho, že výroba a ponuka tovarov sa odlišuje od požiadaviek spotrebiteľov. Odklon od spotrebiteľského dopytu sa sústreďuje najmä do priemyselného tovaru, kde nedostatkovosť v niektorých druhoch je dlhodobejšieho rázu a vyplýva i z nedostatočného plnenia programu odstraňovania vybraných nedostatkových druhov tovaru. Žiada sa tiež dôsledne plniť dohodnuté dodávky tak v množstve, ako aj v štruktúre, v čase a na konkrétne miesto.“ [8]. Tato citace je o neschopnosti hospodářství uspokojovat potřeby spotřebitelů, a to nejen v tom, že výroba nedodala obchodu nějaká 3 % dodávek, ale i část z těch 97 % dodaných výrobků nesplňovalo představy spotřebitelů (odchýlky od požiadaviek občanov). Je jasné, že potřeby občanů je možné si naplánovat, ale jistě je není možné naplánovat tak, aby jsme se do nich převážně strefili. Navíc je patrné, že někdy šlo o dlouohodé problémy.

Nebyly to jediné problémy. J. Hlinka zmínil problémy v zásobování obyvatelstva uhlím a palivovým dřevem a na nízkou kvalitu uhlí. Důvodem špatného zásobování byla diskoordinace v dodávce komplementárního výrobního statku, v tomto případě šlo o službu dopravy: „Viacerí poslanci nášho výboru na základe skúseností zo svojich volebných obvodov signalizovali problémy v zásobovaní obyvateľstva uhlím a palivovým drevom. Naviac poukázali i na to, že dodávané uhlie je nekvalitné a väčšinou hodne prachové. Hlavnou príčinou miestneho nedostatku uhlia je jeho doprava. Pri doterajšom tempe dodávok uholných palív pre vnútorný trh SSR je predpoklad splnenia očakávaných dodávok a tým aj vytvorenia celkových plánovaných zásob palív. Pravda, akékoľvek ďalšie výluky v sieti ČSD by splnenie týchto dodávok pre trhové fondy SSR veľmi sťažili. Organizátorskou prácou treba tomu včas predchádzať.“ [9]. Hlinka kritizoval i služby: „Niekoľko slov chcem povedať k problematike služieb poskytovaných obyvateľstvu, keďže sme prerokovali i časť rozpočtu národných výborov. Na jeho základe možno konštatovať, že plánovaný rast rozvoja služieb môže prispieť k spokojnosti našich občanov. V pláne a rozpočte tejto kapitoly sú vytvorené podmienky pre zrýchlenie rozvoja a skvalitnenie služieb, rozšírenie ich siete a sortimentu. Rozhodnejšie sa žiada postupovať v oblasti kvality, včasnosti a pohotovosti poskytovaných služieb. Najzávažnejšou úlohou riadiacich orgánov národných výborov i organizácií služieb je zachovanie únosnej miery nákladovosti, najmä však výrobnej réžie podnikov. Zlepšenie v oblasti služieb vyžaduje súčasne, aby príslušné výrobné podniky a organizácie s väčšou zodpovednosťou zabezpečovali materiály a náhradné diely pre podniky miestnej výroby a služieb. Chcem sa krátko zmieniť o hlavnom meste SSR Bratislave. V Bratislave v súčasnosti chýba niekoľko tisíc štvorcových metrov predajnej plochy. Budovaniu obchodnej siete, starostlivosti o rekonštrukciu a modernizáciu obchodných jednotiek a tiež plánu pracovníkov pre obchod treba preto v budúcom období venovať zvýšenú pozornosť. Ministerstvo obchodu SSR a národné výbory musia svoju organizátorskú prácu zacieliť viac na mobilizáciu plnenia úloh prvého roku 8. päťročného plánu a viac ako doteraz zvyšovať úroveň najmä vnútornej kontroly pre vyššiu disciplínu a tým aj vyššiu kvalitu poskytovaných služieb. Treba organizovať iniciatívu všetkých pracovníkov, ktorí poskytujú služby obyvateľstvu.“ [10].

Na 18. schůzi Slovenské národní rady (SNR) ze dne 24. října 1985 nebyl premiér Peter Colotka spokojen ani zcela v oblasti služeb. Dle něj: „Vieme, že praktická aplikácia zákonom zvýšených kompetencií národných výborov nie je bez problémov. V ich činnosti sú ešte značné rezervy v skvalitňovaní výkonu štátnej správy, zvyšovaní účinnosti práce volených orgánov a v nemalej miere i v práci poslancov a aktívov. Väčšiu iniciatívu, pochopenie a rozhodnosť musia národné výbory, najmä na nižších stupňoch preukazovať pri riešení takých problémov, ako je čistota a poriadok na uliciach, v parkoch, na nových sídliskách, dodržiavaniu predajného času v obchodoch a v prevádzkach služieb i pri prekonávaní ďalších nedostatkov, ktorých odstraňovanie síce nekladie vysoké nároky na finančné prostriedky, ale ich neriešenie vyvoláva oprávnenú nespokojnosť a kritiku obyvateľov.“. Tentýž autor požadoval, aby národní výbory zlepšily i správu bytového fondu a zkvalitnily služby bytových organizací  [11].

[1] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, list s018002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018002.htm. K Peteru Colotkovi viz čeká wikipedie, heslo „Peter Colotka“.
[2] Ibid.
[3] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Podpredseda Krocsány, list s018003, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018003.htm.
[4] Ibid.
[5] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Poslanec Földes, list s019004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019004.htm.
[6] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslankyňa Ing. Višňovcová, list s018007, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018007.htm. K Petronele Višňovcové viz česká wikipedie, heslo „Petronela Višňovcová“.
[7] Ibid.
[8] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Poslanec Hlinka, list s019003, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019003.htm.
[9] Ibid.
[10] Ibid.
[11] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, list s018003, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018003.htm.