Jdi na obsah Jdi na menu
 


U rudého snědeného krámu XIV.E: Průmysl na Slovensku pohledem 20. schůze SNR

29. 4. 2016

Průmysl na Slovensku pohledem 20. schůze SNR

O slovenském průmyslu se živě diskutovalo i na 20. schůzi Slovenské národní rady (SNR) ze dne 15. května 1986. Opět zde vystoupil dlouholetý komunistický ministr financí SSR František Mišeje. Ten nejprve hospodářství vcelku pochválil: “...napriek niektorým zložitostiam vo výrobných i ekonomických podmienkach sa v uplynulých rokoch ďalej upevnili pozitívne tendencie rozvoja nášho hospodárstva. Úlohy štátneho plánu sa vcelku splnili i prekročili.“ [1]. V některých dalších bodech už tak jeho projev přesvědčivý není: „Ak hovoríme o pozitívnom plnení plánovaných úloh, nemôžeme nevidieť, že vývoj nebol na všetkých úsekoch rovnako úspešný. V hospodárstve zostal rad nevyriešených problémov a nevyužitých rezerv. Za osobitne nepriaznivý jav považujeme značné, väčšinou neodôvodnené rozdiely medzi organizáciami v intenzifikácii a zhospodárňovaní výroby. Tvorbu nových hmotných zdrojov naďalej ovplyvňovali pomerne vysoké vklady do reprodukčného procesu, najmä do nových výrobných zariadení a ich nedostatočné využívanie. To súčasne vyvolávalo vysoké nároky na finančné zabezpečenie a na štátny rozpočet.“ [2]. Opět zde docházelo k promrhání (zvrácení) investic.


Fr. Mišeje kritizoval i vědeckotechnický rozvoj, pokles ve využívání základních prostředků, neschopnost dotáhnout investiční výstavbu, problémy s dosahováním technicko-ekonomických parametrů u nových investic a zmínil i efektivnost vývozu a problém selhání jediného muže: „Vedeckotechnický rozvoj sa vo väčšine podnikov zatiaľ pomaly presadzuje pri komplexnom riešení problémov zvyšovania efektívnosti. Prínosy vedy a techniky sa v žiadúcej miere neprejavujú v kvalite, spoľahlivosti, životnosti, funkčnej účinnosti - jednoducho v raste úžitkovej hodnoty výrobkov a najmä v zhodnocovaní materiálových vstupov a energií. Predovšetkým vo zvyšovaní akosti sú z hľadiska využívania vedeckotechnického rozvoja rozsiahle rezervy. O tom svedči najmä neuspokojivý vývoj a úroveň dosahovaných zahraničných cien, ale aj rozsah reklamácií a rastúce náklady na opravy, výrobkov...Nezlepšuje sa ani využívanie základných výrobných fondov. V rezorte priemyslu výťažnosť strojových základných prostriedkov bola na úrovni roku 1984, pričom v ľahkom a chemickom priemysle sa táto zhoršila. Podľa hlavných smerov hospodárskeho rozvoja na 8. päťročnicu tento nepriaznivý vývoj je nevyhnutné urýchlene a rozhodne riešiť. Cestou k tomu je plnšie časové a výkonové využívanie výrobných fondov, najmä technicky progresívnych a dosahovanie projektovaných parametrov na nových kapacitách. Vyžaduje to, aby sa reprodukcia základných fondov zabezpečovala na kvalitatívne vyššej úrovni, a to tak v smerovaní investícií do odvetví a odborov výroby, ako aj v ich skladbe, kde rozhodujúcu časť nových investícii musíme orientovať do strojov a zariadení. V investičnej výstavbe sa výraznejšie nezlepšuje doba a plynulosť výstavby, neuspokojivo sa plnili úlohy v uvádzaní nových kapacít do prevádzky a dosahovaní projektovaných technicko-ekonomických parametrov. Zaostávanie v dosahovaní technicko-ekonomických parametrov na nových kapacitách sa zaznamenalo najmä v organizáciách drevospracujúceho priemyslu, ale i na niektorých kapacitách v ľahkom priemysle. Obdobné problémy pretrvávali i na nových kapacitách v potravinárskom priemysle. Účinnosť opatrení, ktoré sa doteraz prijali v tejto oblasti, sa zatiaľ dostatočne neprejavila.“ [3].


„Ukazuje to, že sa plnenie úloh vo vývoze nezabezpečuje všade takými výrobkami, pri ktorých možno dosahovať vyššie ceny a primerané zhodnotenie. V efektívnosti vývozu úlohy, nesplnili najmä viaceré organizácie celulózo-papierenského priemyslu a výrobno-hospodárska jednotka Slovakotex. Od hospodárskych organizácií žiadame, aby pružnejšie reagovali na zmeny dopadu zahraničného trhu, na vývoz ponúkali progresívne technicky pokrokové výrobky, zvyšovali kvalitu produkcie a zabezpečovali pohotovú servisnú činnosť…Ďalšie rezervy úspešnej realizácie procesu intenzifikácie vidíme v prehlbovaní pracovnej disciplíny, v prehlbovaní autority a kvality, plánovania, v stimulácii odmeňovania, v cenovej politike i v ďalších oblastiach hospodárskej činnosti. Osobitne v hospodárskych plánoch, v ich častých zmenách, ale i v zásluhovosti pri odmeňovaní sme mali niektoré problémy.“ [4].


Jak to viděl Branislav Bíroš
Podobně kritický byl již zmíněný poslanec Branislav Bíroš, který dokonce citoval i prezidenta Gustáva Husáka: „V politickej správe Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-slovenska na XVII. zjazde súdruh Husák uviedol: "Cenový mechanizmus musí podnecovať výrobu k rýchlejším inováciám, k obohacovaniu sortimentu kvalitným a požadovaným tovarom vo všetkých cenových polohách. Nemožno však trpieť, aby sa pod zámienkou inovácií dodávali na trh za vyššie ceny v podstate staré výrobky a lacnejšie, široko dostupné výrobky sa z trhu vytrácali... cenovými machináciami sa národné bohatstvo nezvyšuje, ani sa neuspokojujú potreby spoločnosti". Toľko citát.“ [5]. Zdá se, že i doktoru Husákovi byly některé z problémů známy. Husák si všiml, že problém je v cenovém mechanismu. To je logické, protože cenová kalkulace nebyla díky neexistenci soukromého vlastnictví výrobních faktorů a podnikatelů možná a ceny tedy neodrážely vzácnost výrobních a spotřebních statků.


Co dále B. Bíroš uvedl? Třeba problémy vývozu do nesocialistických zemí: „Analýza výsledkov hospodárenia za rok 1985 upozorňuje, že výsledný efekt hospodárskeho rozvoja Slovenska je znižovaný neuspokojivou úrovňou zhodnocovania tovarov, osobitne na trhoch s nesocialistickými odberateľmi. Na vyrovnanie rozdielov medzi veľkoobchodnou cenou a frankocenou bolo pre organizácie riadené ústrednými orgánmi SSR poskytnuté zo štátneho rozpočtu zhruba 4,740 mld Kčs. Efektívnosť meraná rozdielovým ukazovateľom ďalej poklesla. Nízke rozdielové ukazovatele v uplynulom roku boli dosiahnuté u tovarov, ako sú: drevotrieskové dosky, polyesterový hodváb, inštalačné sklo a rad ďalších. O nedostatočnej snahe našich podnikov svedčí i malá inovačná aktivita, ktorá nezodpovedá súčasným požiadavkám trhu.“ [6]. 


I on nebyl mimo jiné spokojený s neschopností dokončit včas plánovanou investiční výstavbu a zvyšujícím se (pokles směnosti) či stagnujícím využíváním základních prostředků, které znační pokles efektinosti a růst plýtvání: „Prečo nebol podľa plánu uvedený do chodu rad základných prostriedkov? Prečo poklesla smennosť v závodoch drevospracujúceho, ľahkého a elektrotechnického priemyslu? Využitie základných prostriedkov v priemysle charakterizované koeficientom 1, 416 zostalo na úrovni roku 1984. Straty z nekvalitnej výroby v organizáciách na území Slovenskej socialistickej republiky dosiahli viac ako 240 mil. Kčs. Vo federálne riadených organizáciách vzrástli o 26,8 % oproti roku 1984. Tieto údaje o stratách z nekvalitnej výroby nám úplne neodhaľujú obrovské škody, ktoré vznikajú socialistickej spoločnosti a socializmu vôbec výrobkami, ktoré nerobia česť socializmu.“ [7]. Patrná je i nekvalita, která by v dnešních cenách činila asi 1.26 miliardy Kčs (koeficient 5.25.), a to šlo jen o odhalené škody.


Vzácné výrobní faktory byly utopeny i v zásobách: „Organizácie riadené národnými výbormi vykázali stratu 287,2 mil. Kčs. V tom podniky reštaurácií namiesto plánovaného zisku 25 mil. Kčs vykázali stratu 14,4 mil. Kčs a organizácie bytového hospodárstva prekročili stratu o 100 mil. Kčs. Nezrýchlil sa čas obratu zásob, tak ako bolo určené plánom a zásoby dosiahli sumu 103,2 mld Kčs. Tieto fakty plne potvrdzujú závery prijaté XVII. zjazdom Komunistickej strany Československa, že máme ešte veľa rezerv, ktoré je možné využiť bez nárokov na nové zdroje investícií i pracovníkov pre zvýšenie spoločenskej produktivity práce.“ [8]. Zde uvedená cifra 103.2 miliardy Kčs představuje ohromné číslo! V dnešních cenách (odhad koeficientu 5.25 krát) přes půl bilionu korun! Každopádně zásoby byly problémem a představovaly jednou provždy zcela anebo částečně utopené vzácné výrobní faktory, což zvlášť vynikne v kontrastu se zároveň panujícími nedostatky v zásobování v jiných oblastech. Zopakume, že se na tom podepsala nemožnost ekonomické kalkulace, neexistence soukromého vlastnictví výrobních faktorů a nemožnost podnikání.


Na závěr exkurze po slovenském komunistickém průmyslu uvedeme citát poslankyně Brigity Vilkovské: „Pozitívne trendy, ako aj problémy v plnení vecných úloh plánu rezortu sa premietli aj do realizácie finančných vzťahov rezortu k štátnemu rozpočtu. Príjmy rezortu priemyslu vo výške 6,9 mld Kčs umožnili splniť príjmovú časť rozpočtu kapitoly iba na 98,9 %. Rozpočtové výdavky splnil rezort na 117, 6 %. Prekročenie výdavkov a nesplnenie príjmov malo nepriaznivý vplyv na výsledné aktívne saldo rezortu k štátnemu rozpočtu, ktoré sa v porovnaní so schváleným rozpočtom znížilo o 707 mil. Kčs. Vo výbore sme venovali pozornosť znižovaniu stratovosti a to preto, lebo jedna tretina celkových strát SSR pripadá na rezort Ministerstva priemyslu SSR a tvorí takmer 900 mil. Kčs, pričom v porovnaní s východiskovým rokom 7. päťročnice sa tento objem zvýšil takmer trojnásobne, keď pôvodne plánovaná strata 379 mil. Kčs u 10 podnikov sa zvýšila na takmer 900 mil. Kčs, u 14 podnikov. Dlhodobý charakter majú straty v n. p. Bavlnárske závody V. I. Lenina Ružomberok, Bukóze Vranov, Chemocelulóze Žilina a Závodoch 1. mája Liptovský Mikuláš. Zámery programov na odstraňovanie stratovosti sa nedosiahli. Preto sme sa so záujmom na výbore oboznámili s ubezpečením ministra priemyslu SSR súdruha Urbana, keď na zjazde KSS uviedol, že v rezorte do roku 1990 nebude ani jeden podnik stratový.“ [9]. Ani po půlroce od 19. schůze se se ztrátovostí některých podniků nic nestalo, naopak došlo ke zhoršení stavu. Ztráty vzhledem k rozpočtu rezortu průmyslu nebyly zrovna malé.


Tolik tedy nepříliš lichotivý stav slovenského průmyslu. Musím zde zdůraznit, že výše uvedené je pouze výběrem problémů z daných stenoprotokolů 18. až 20. schůze SNR z let 1985 až 1986. Problémy se vyskytují i v dřívějších stenoprotokolech, ale kvůli rozsahu této kapitoly se jimi nebylo možné zabývat a autor je nemohl ani všechny přečíst.

 

[1] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Minister financií SSR Ing. Mišeje, list s020001, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020001.htm.
[2] Ibid.
[3] Ibid.
[4] Ibid.
[5] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Poslanec Ing. Bíroš, list s020002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020002.htm.
[6] Ibid.
[7] Ibid.
[8] Ibid.
[9] Stenoprotokoly 20. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 15. května 1986, Poslankyňa Vilkovská, list s020004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020004.htm.