Jdi na obsah Jdi na menu
 


U rudého snědeného krámu XIV.C: Průmysl na Slovensku –Byrokracie, kriminalita a rozkrádání

20. 4. 2016

Byrokracie
I Slovensko sužovala byrokracie, která je socialistickému hospodářství (veřejné vlastnictví výrobních faktorů, vyskytuje se však i v pokročilém intervencionismu) vlastní. O tom na 18. schůzi Slovenské národní rady (SNR) ze dne 24. října 1985 referoval prof. JUDr. Jaroslav Filo, CSc: „Veľký podiel rezortnej normotvorný na právnom poriadku aj v VII. volebnom období a z toho vyplývajúce negatívne dôsledky prejavujúce sa hlavne v množstve a v neprehľadnosti právnych predpisov budú viesť orgány SNR k tomu, aby pri prerokúvaní zásad a návrhov zákonov zvlášť starostlivo posudzovali splnomocňovanie ustanovenia na vydanie vykonávacích, všeobecne záväzných právnych predpisov. Zvýšenú pozornosť bude treba venovať interným normatívnym smerniciam, ktorých je v súčasnosti vo všetkých oblastiach spoločenského a štátneho riadenia obrovské množstvo. Bolo by vhodné uviesť do praxe jestvujúce právne mechanizmy, ktoré v československom právnom systéme umožňujú zrušenie alebo zmeny týchto smerníc.“ Proběhla i jistá prověrka na toto téma, ale jejíc výsledky nebyly moc příznivé: „Výsledky doterajšej previerky totiž ukazujú, že zatiaľ nedošlo k podstatnému zníženiu právnych noriem, čo si naďalej vyžaduje venovať tejto problematike zo strany vlády SSR a príslušných rezortov zvýšenú pozornosť a dôsledné plnenie prijatých opatrení.“ [1]. Co se týká realizace Souboru opatření na zdokonalení plánovitého řízení národního hospodářství, tak doktor Filo soudil, že: „Napriek tomu, že na jeho realizácii bolo prijatých viacero nových alebo novelizovaných noriem, nevytvára náš právny poriadok ako celok ešte stále dostatočný priestor a podmienky pre tlak na intenzívny rozvoj národného hospodárstva, kvalitu, hospodárnosť a efektívnosť. Čo do vytvárania podmienok pre vedeckotechnický rozvoj a pokrok je náš právny poriadok v niektorých smeroch málo pružný, konzervatívny a aj zastaralý. Príkladom toho sú napr. vzťahy regulované právom autorským, patentovým a vynálezcovským. Vážne nedostatky pretrvávajú v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a priam zarážajúci je negativistický postoj veľkej Časti vedúcich pracovníkov k hospodársko-právnym predpisom. Mnohí z vedúcich hospodárskych pracovníkov zdôvodňujú porušovanie a obchádzanie hospodársko-právnych predpisov faktickým fungovaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a tým čo je ešte horšie, že hospodársko-právne predpisy im bránia, resp. sťažujú plnenie výrobných úloh. Autorita zákona nie je stále ešte primeraná jeho postaveniu v systéme socialistického právneho poriadku a v určitých oblastiach sa právny život odvíja výlučne v odvodených najmä terciálnych aktov.“ [2].


Narážíme zde na problém hospodářské kriminality, která však byla někdy i nutná z toho důvodu, aby bylo vůbec možné splnit plán: "Není vůbec pravdou, že černý trh vždy podrývá centrálně naplánované cíle. Naopak: v moderní průmyslové výrobě je potřeba tolik různorodých materiálů a součástek, že přes veškerou standardizaci je pro centrální úřady nemožné udržet si o nich přehled. Například jeden strojní podnik dokončil výrobu strojů přesně tak, jak mu bylo přikázáno. Nemohl je však odeslat, protože mu chyběly hřebíky na zatlučení beden. Stávalo se, že vedoucí, který přesně dbal předpisů, musel čekat s odesláním hotových strojů celé měsíce, než mu byly na jeho žádost plánovacím úřadem hřebíky přiděleny. Jiní vedoucí však nečekali. Uvědomovali si následky zpožděné dodávky a tak opatřili hřebíky načerno. Takovéto „ilegální“ akce byly na denním pořádku, ale přes jejich nelegálnost, byly podstatnou oporou uskutečnění centrálního plánu." [3].


Kriminalita a rozkrádání
Premiér SSR P. Colotka ve svém projevu na 18. schůzi SNR rozebíral i kriminalitu: „V nadväznosti na uznesenie Predsedníctva ÚV KSČ a ÚV KSS sme vo vláde prerokovali opatrenia na prehĺbenie uplatňovania zásad kontroly v národnom hospodárstve a na základe Listu Predsedníctva ÚV KSČ sme prijali súbor opatrení na prehlbovanie účinnosti boja proti porušovaniu zásad socialistickej zákonnosti, morálky a disciplíny. K tejto problematike sa pred niekoľkými mesiacmi uskutočnili rezortné a krajské aktívy. Ich priebeh a závery potvrdili, že prijaté stranícke a vládne dokumenty prispeli k prehĺbeniu účinnosti boja s protispoločenskou činnosťou. Všeobecne sa vyjadrila podpora a súhlas s ich dôslednou realizáciou. Realizačná oblasť, pravda, je slabšou stránkou našej činnosti, a preto aj v tomto smere, pochopiteľne, musí byť ťažisko nášho snaženia. Na mnohých miestach ešte pretrvávajú nedostatky, v dôsledku ktorých dochádza k rozsiahlym škodám na majetku v socialistickom vlastníctve. Vznikajú predovšetkým pre nedokonalosť zábranných systémov vo vnútri samotných organizácií, pre neplnenie povinností orgánov a organizácií oznamovať trestné činy a prečiny, ale aj pre nie dosť účinnú a kvalifikovanú vnútornú kontrolu. Tu sa žiada, aby bol zavedený do evidencie poriadok, aby sa na náležitej úrovni robily rozbory, aby kontrola nadobudla preventívny charakter a nie, ako to často býva, že k hĺbkovej kontrole pristupujeme až na základe signálov a neporiadkoch. Je nevyhnutné, aby nielen kontrolóri, ale predovšetkým vedúci pracovníci omnoho dôslednejšie preverovali plnenie uložených úloh a vyvodzovali z toho príslušné závery. Na viacerých miestach, hlavne na stredných článkoch riadenia a podnikoch, neboli vytvorené funkcie hlavných kontrolórov. Sú tiež poznatky, že nie všade, kde táto funkcia bola vytvorená sa vykonáva dôsledne. Od orgánov činných v trestnom konaní vyžadujeme, aby rýchlejšie reagovali na poznatky kontrol, ktoré signalizujú páchanie trestnej činnosti. Najslabším článkom vnútorného kontrolného systému je technická kontrola, o čom svedčia výsledky previerok v podnikoch ľahkého priemyslu, technických služieb, kvality poľnohospodárskych i potravinárskych výrobkov atď. Jej úloha sa musí posilniť a výkon zlepšiť, aby to zodpovedalo vysokým nárokom na kvalitu a efektívnosť výroby.“ [4]. Účinnost boje s protispolečenskou činností se prohlubuje, ale realizační oblast je už slabší stránkou. Proč se nepochválit i za neúspěch, že? Nabízí se otázka, proč by nemohl být korumpován i hlavní kontrolor.


Ministr spravodlivosti SSR prof. JUDr. Ján Pješčak, DrSC. viděl činnost justice v SSR následujícím způsobem: "Pretrvávajú však niektoré nedostatky, ktoré znižujú účinnosť práce na všetkých úsekoch činnosti. Nedostatky sú v kvalite a kultúrnosti konania a rozhodovania niektorých prokurátorov, sudcov a štátnych notárov a v rýchlosti vybavovania vecí. To oslabuje naďalej dôveru pracujúcich súdnictva a prokuratúry, čo je jedným z predpokladov účinnejšieho formovania ich právneho konania. V praxi sa aj naďalej nedarí zdokonaľovať súdne vykonávacie konanie. Nedoceňujú sa taktiež zákonné možnosti mimosúdneho vybavovania predovšetkým občianskoprávnych sporov. Problémom je, že až do súčasnej doby nie sú dostatočne chápané a využívané demokratické inštitúty účasti spoločenských organizácií v súdnom konaní.  Morálne vlastnosti a politické i odborné schopnosti niektorých pracovníkov nezodpovedajú požiadavkám na výkon funkcie prokurátora, sudcu alebo štátneho notára v socialistickej spoločnosti. Značný nedostatok administratívnych a odborných pracovníkov a ich nízka profesionálna úroveň spôsobuje potiaže.“ [5].  

 

Předseda Strany slobody JUDr. Kamil Brodziansky na 18. schůzi SNR uvedl k problému kriminality, že vláda udělala řadu opatření na zabezpečení úloh souvisejících s upevňováním socialistické zákonnosti a snižování protispolečenské činnosti, ovšem: "...napriek vynaloženému úsiliu sa v znižovaní kriminality a ostatnej protispoločenskej činnosti ešte nedosahujú výsledky adekvátne tomuto závažnému sociálnemu javu, aj keď najmä v posledných dvoch rokoch došlo k zastaveniu trendu jej nárastu a na niektorých úsekoch k miernemu zníženiu. Poznatky i štatistické údaje svedčia o tom, že nepriaznivý stav je v hospodárskej kriminalite, v recidíve trestnej činnosti, kriminalite mládeže, trestnosti cigánskych občanov i v páchaní trestných činov v doprave a pod vplyvom alkoholu. Obdobné sú poznatky aj z môjho volebného obvodu v okrese Žiar nad Hronom.


V súvislosti s potrebou prekonávať javy nezlučiteľné so socialistickou zákonnosťou, morálkou, štátnou a občianskou disciplínou vláda SSR prijala Súbor opatrení na predchádzanie neoprávnenému obohacovaniu sa a na zabezpečenie účinnejšieho postihu majetku a majetkového prospechu z nestatočných zdrojov. Pravidelne kontrolovala jeho plnenie a dôrazne vyžadovala od rezortov, ním podriadených organizácií a národných výborov plnenie úloh vyplývajúcich z tohto dokumentu. Treba povedať, že pri plnení súboru opatrení sa dosiahli len čiastkové výsledky.


Stále sa v značnom rozsahu vyskytuje protispoločenské činnosť, ktorá je zdrojom nezákonného obohacovania. Spôsobuje to najmä nenáročný prístup a malá dôslednosť vedúcich pracovníkov pri plnení prijatých opatrení. Mnohí z nich nevytvorili dostatočné zábrany protispoločenskému konaniu, tolerujú negatívne javy, ba sa na nich aj sami podielajú. V roku 1984 sa v SSR zistilo 10 206 trestných činov, ktorými sa ich páchatelia obohatili na úkor socialistickej ekonomiky. Nejde len o straty materiálne, ktoré síce tiež nie sú zanedbateľné, ale súčasne i o vážne politické a morálne dôsledky. Nie sme proti tomu, ako sa to zdôraznilo aj na jednom z plén ÚV KSČ, aby ľudia mali autá, chaty, ale sme proti tomu, aby sa stali jediným zmyslom a cieľom ich života. Pre výrazné zlepšenie stavu treba zintenzívniť nekompromisný celospoločenský boj s protispoločenskými javmi a ich nositeľmi a dosiahnuť, aby uskutočňovanie súboru opatrení bolo trvalou súčasťou riadiacej a kontrolnej činnosti vedúcich pracovníkov vo všetkých štátnych orgánoch, hospodárskych i spoločenských organizáciách.“ [6]. V roce 1984 se zjistilo přes 10 tisíc činů spojených s rozkrádáním socialistického vlastnictví! Je jasné, že řada jiných činů nebyla odhalena. Není se moc čemu divit, ačkoliv doktor Brodziansky to nechápal, že hospodářský systém socialismu generuje korupční prostředí a vybízí k nemorálnímu jednání, a to i ty, kteří chtěli jen a pouze dostát výrobním plánům anebo si opatřit nedostatkové produkty.

 

 

[1] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec prof. JUDr. Filo, CSc, list s018006, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018006.htm.
[2] Ibid.
[3] Eucken, s. 15 (stránky nečíslovány).
[4] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, list s018003, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018003.htm.
[5] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Minister spravodlivosti SSR prof. JUDr. Pješčak, DrSC, list s018008, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018008.htm.
[6] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec JUDr. Brodziansky, list s018008 a s018009, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018008.htm a http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018009.htm. Ke Kamilu Brodzianskému viz česká wikipedie, heslo „Kamil Brodziansky“.