Jdi na obsah Jdi na menu
 


U rudého snědeného krámu XIV.B: Průmysl na Slovensku – Diskoordinace v hospodářství

14. 4. 2016

Diskoordinace v dodávkách komplemetárních výrobních statků, věda a výzkum
Poslanec Miroslav Smatana upozornil na 18. schůzi SNR i na problém diskoordinace v dodávkách komplemetárních výrobních statků včetně práce, které byly nutné pro dokončení výroby, zmínil i neplnění potřeb spotřebitelů a problémy s vědou a výzkumem a i kvalitou: “V mikroštruktúre sa tiež nie vždy darí plniť výrobcom potreby odberateľov, a to nielen čo do množstva, ale i štruktúry, kvality, technickej úrovne, miesta a času. Vyjadrením mikroštrukturálnych väzieb je úroveň dodávateľsko-odberateľských vzťahov, plnenie hospodárskych zmlúv a nepriamo i stav zásob. Neplánovaný rast zásob ku koncu roka 1984 predstavuje 5,9 %, pričom zásoby rástli rýchlejšie aj v porovnaní s výkonmi. Dosiahnuté výsledky ukazujú, že sa nepodarilo dosiahnuť rozhodný obrat v intenzite využívania základných fondov. Prejavuje sa to v rasovom využití základných prostriedkov v priemysle, kde koeficient smennosti poklesol a znížilo sa využívanie strojových pracovných miest. Obdobne je to pri využívaní stavebných mechanizmov. V makroekonomických reláciách koeficient účinnosti základných prostriedkov taktiež klesá a v SSR viac ako v ČSR, i keď pri tomto ukazovateli treba brať do úvahy, že obyčajne ceny nových strojov rastú rýchlejšie ako ich výrobnosť. Na výbore sa v tejto súvislosti diskutoval problém, že na jednej strane máme na Slovensku relatívny dostatok pracovných síl, na druhej strane aj mnohé nové moderné kapacity sa nevyužívajú pre nedostatok pracovníkov. Ako príklad môžem uviesť Preglejku Žarnovica, Bukóza Vranov a i. Praktické uplatňovanie vedeckotechnického rozvoja pri zvyšovaní intenzifikácie a výkonnosti národného hospodárstva predstavujú realizačné výstupy a zvyšovanie kvality a technickej úrovne výrobkov i služieb. Ani v jednom zo štyroch rokoch 7. päťročnice sa nepodarilo splniť plán realizačných výstupov, dosahované zlepšenia v kvalite a technickej úrovni výrobkov, t. j. zrýchlenie inovačného procesu nezodpovedá potrebám a výraznejšie sa to neprejavuje najmä na zahraničných trhoch “ [1]. Evidnetně zde docházelo ke zvrácení investic, kterému jsme se věnovali zejména v 9. kapitole.


Poslanec za Stranu slovenské obrody (SSO) a výzkumník Alojz Čmelo se zabýval ve svém vystoupení vědou a výzkumem. Dle něj vedle některých pozitivních výsledků: “V popredí pozornosti vlády SSR, ako to vyplýva z jej programového vyhlásenia, sú primerane ich významu aj otázky vedeckotechnického rozvoja, ktorý v zmysle zákona SNR č. 128/ 1981 Zb. o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva SSR na roky 1981 až 1985 v súčasnej etape rozvinutej socialistickej spoločnosti má rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať tempo i efektívnosť ekonomického rastu, uspokojovanie potrieb občanov našich voličov i celkový spôsob života spoločnosti, ako aj vyrovnanosť našich zahranično-obchodných vzťahov. Preto aj poslanci, členovia Výboru SNR pre priemysel a stavebníctvo venovali týmto otázkam mimoriadnu pozornosť, a to aj preto, že doterajšie výsledky uplatňovania vedeckotechnického rozvoja nezodpovedajú našim možnostiam a am potrebám národného hospodárstva. Tým nechcem podceňovať dosiahnuté výsledky v jeho prínosoch pre prax. Vychádzame však zo značných spoločenských vkladov, ktoré v 7. päťročnici predstavujú takmer 11,5 mld Kčs, z toho na štátne úlohy 4,5 mld Kčs...Vychádzajúc z analýz Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, vo výbore s kritickou náročnosťou sa triezvo pozeráme na dosiahnuté výsledky v tejto oblasti, ktoré naznačujú, že nie všetky plánované úlohy v zabezpečení hmotných realizačných výstupov vedeckotechnického rozvoja sa podarilo uspokojivo zvládnuť. Problémy sú aj v tom, že sa odsúva realizácia poloprevádzok, kde sa mali overovať parametre navrhovaných riešení súbežne s výskumom. V tejto súvislosti sme vo výbore poukázali na to, že príčinou oneskorovania realizácie týchto poloprevádzok je tiež investičná a projektová nepripravenosť a niekedy nie je ešte dostatočne rešpektovaná potreba prednostne zabezpečovať takéto úlohy stavebnými kapacitami a technologickými zariadeniami. V súlade s poznatkami poslancov členov výboru, a dokumentuju to a analýzy Výboru ľudovej kontroly SSR, výraznejšie sa nepokročilo v komplexnom riešení problémov elektroniky, robotizácie a automatizácie, ako aj ich dopadu na rozvoj výrobných síl. Chýba uspokojivé užšie prepojenie základného a aplikovaného výskumu, vývoja a výroby. Denná prax ukazuje, že tam, kde viazne výroba, kde sa nedosahujú projektované parametre a akosť výrobkov, resp kde je zatiaľ nízky podiel technicky pokrokových výrobkov, tam sa nevyužíva dostatočne fond technického rozvoja. Z našich poznatkov z volebných obvodov a pracovísk je vidieť ešte neuspokojivú prvkovú a kompletačnú základňu, najmä elektronických prvkov a periférnych zariadení, projektovanie, servis a dodávateľský systém robotizovaných pracovísk. Dostatočne sa neprihliada na technologické požiadavky automatizácie výrobných procesov s využitím priemyselných robotov a manipulátorov pri projektovaní nových, resp. konštrukcií zotrvačných blokov daných výrobných kapacít.”. Řečník nebyl spokojen ani s úrovní počtu vynálezů [2]. To moc nevypadá na pokročilé hospodářství.


Problém rozestavěnosti
Slovenský premiér nebyl spokojen se stavebními investicemi a stavem jejich dokončenosti. Dle něj: “Treba povedať, že aj pri očakávanom prekročení päťročným plánom stanoveného objemu investícií na Slovensku zhruba o 13 miliárd korún nedarí sa nám dosť dobre plniť uvedené kvalitatívne zámery. Obmedzovaním rozsahu začínania nových stavieb a sústreďovaním dodávateľských kapacít na dokončovanie stavieb dosiahneme síce zníženie rozostavanosti, avšak nie v takom rozsahu, ako sme si to pre siedmu päťročnicu vytýčili. Je tomu tak preto, že rad stavieb sa nedokončil v stanovenom termíne a u ďalších došlo k zvýšeniu rozpočtových nákladov. Tak napríklad v rozhodujúcich 121 stavieb, ktoré sa mali dokončiť v rokoch 1981-1984, sa v plánovaných termínoch nedokončilo 42 % stavieb. Pokrokom je, že napriek zníženiu miery investovania v siedmej päťročnici dosiahli sme koncentráciou prostriedkov na dokončovanie stavieb vyšší prírastok základných prostriedkov ako v predchádzajúcom období. Kým v období šiestej päťročnice predstavoval tento prírastok priemerne ročne 38, 7 mld. Kčs, v prvých troch rokoch 7. päťročnice to už bolo 47, 9 mld. Kčs a v rokoch 1984-1985 viac ako 52 mld. Kčs ročne. Efekt investovania však znižovalo časté nedosahovanie projektovaných parametrov na dokončených a do prevádzky uvedených výrobných kapacitách. Vláda pravidelne ročne hodnotila plnenie prijatých opatrení na nápravu a vyžadovala tiež prísnejší postup pri schvaľovaní príslušných stupňov projektovej dokumentácie. Vyžadujeme, aby všetci účastníci investičného procesu dôsledne postupovali podľa týchto prijatých opatrení. ” [3]. To nepřímo svědčí o existenci diskoordinací v dodávkách komplementárních výrobních (kapitálových) statků nutných pro dokončení těchto staveb a o zvrácení některých provedených investic. Vliv mohl mít i syndrom velkých oči, politický boj a problém selhání jediného muže. Řešením byl dovoz potřebných komplementárních výrobních statků ze zahraničí: “Investičná politika pre 7. päťročnicu si vyžadovala rozhodnejší postup v reštrukturalizácii dodávateľských kapacít, najmä stavebných. I keď nastal v tomto smere určitý posun, stále sa prejavuje nedostatok kapacít pre dokončovacie práce a pre montáž strojného zariadenia. Na dokončenie niektorých stavieb sa muselo preto pristúpiť k dovozu značne nákladných kapacít či profesií zo zahraničia. Na základe uznesenia Predsedníctva ÚV KSČ i Predsedníctva ÚV KSS boli prijaté a postupne sa realizujú opatrenia na ďalšie rozšírenie stavebných kapacít, na stabilizáciu ich pracovníkov i na celkové zvýšenie výkonnosti stavebnej výroby, avšak ešte sa nedosiahol žiadúci pokrok v mobilizácii takých rezerv, ako je zlepšenie priamej riadiacej a organizátorskej práce, poriadku a disciplíny na stavbách. Od toho závisí riadne využitie fondu pracovného času ľudí i mechanizmov, a týra aj trvalé zvýšenie efektívnosti a intezifikácia celého procesu investičnej výstavby. Len tak bude môcť totiž stavebníctvo zvládnuť aj v budúcnosti svoje úlohy spojené s investičnou výstavbou na Slovensku, výpomocou v Českej socialistickej republike i značne zvýšeným vývozom stavebných prác, ktorým si budeme zabezpečovať tak prepotrebné zdroje palív, energie a surovín pre ďalší rozvoj nášho národného hospodárstva.“ [4].


Podobné názory na rozestavěnost měl i místopředseda SNR komunista Dezider Krocsány, který na stejné schůzi uvedl, že: „Kvantitatívny rast priemyselnej výroby sa spájal so štrukturálnymi zmenami v záujme vyváženosti vonkajších ekonomických vzťahov, efektívneho využitia zdrojov energie, palív, surovín, materiálu a lepšieho krytia dopytu obyvateľstva na vnútornom trhu. Plne sa však nepodarilo realizovať zámery v drevospracujúcom a čiastočne v ľahkom priemysle. Poukázali i na to, že na niektorých nových kapacitách sa nedosahujú projektované parametre. Preto doporučili sprísniť kritériá ich hodnotenia a požadovať vyššiu a konkrétnu zodpovednosť za zavinené nedostatky. Na intenzifikáciu procesu investičnej výstavby nepriaznivo pôsobia nedostatky a problémy v plánovaní, projektovaní a riadení prípravy stavieb. Poslanci konštatovali, že projektová dokumentácia je často nekvalitná, chybná alebo neúplná. Značná časť stavebných kapacít je ešte stále viazaná na odstraňovanie nedostatkov a kolaudačných závad. Neustále sa pri rokovaniach orgánov SNR vraciame k bytovej výstavbe, ktorá sa plní vcelku uspokojivo, avšak zaostáva realizácia vecných úloh základnej občianskej a technickej vybavenosti. Rozostavanosť sa podstatne neznížila a doba výstavby, vzhľadom na značný rozsah náročnosti, sa neúmerne predlžuje aj na spoločensky významných stavbách. So zreteľom na meniace sa zameranie stavebných prác v nasledujúcej päťročnici poslanci odporúčajú vytvárať takú štruktúru výrobných kapacít, ktorú by bolo možné pružnejšie prispôsobovať zmeneným podmienkach a požiadavkám.“ [5]. Své si přisadil i poslanec Jaroslav Gábor a uvedl další problém spojený s délkou rozestavěnosti: „Nedarí sa na všetkých stavbách dodržať plánované termíny ich dokončenia a priemerná doba výstavby sa vzhľadom na značný rozsah investovania a jeho náročnosť predlžuje. Z týchto dôvodov na niektorých kapacitách je nebezpečie straty garancií na dovezenú technológiu. Nedostatky a problémy v plánovaní, projektovaní i riadení prípravy stavieb nepôsobia priaznivo na intezifikáciu procesu investičnej výstavby, ako to zdôraznil XVI. zjazd KSČ a následné zasadanie ÚV KSČ a ÚV KSS. Ako ukazujú štátne expertízy Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, ako i analýzy Výboru ľudovej kontroly, projektová dokumentácia nie je vždy kvalitná, niekedy dokonca chybná, resp. neúplná. Na niektorých stavbách nie sú určení vyšší dodávatelia technológií a často sú títo suplovaní investormi. Vo výbore sme tiež konštatovali, že v období 7. päťročnice sa ešte stále prejavuje malý rozsah stavieb s rozpočtovým nákladom vyše 10 mil. Kčs modernizačných a rýchlonávratných akcií s nízkym podielom stavebných prác. V roku 1985 podľa údajov ŠBČS je v štátnom pláne iba 4, 4 % progresívnych modernizácií.“ [6].


Problém investiční výstavby a rozestavěnosti staveb se probíral i na 19. schůzi SNR ze dne 12. prosince 1985. Poslanec Vincent Földes uvedl, poté co upozornil na to, že v dřevařském, nábytkářském a celuózopapírenském průmyslu přetrvávají problémy z minulosti i přes podstatnou modernizaci, že: „Pokiaľ ide o samotnú investičnú výstavbu kriticky bolo opätovne poukázané na nedostatočnú pripravenosť stavieb. Presvedčili sa napríklad o tom aj poslanci na prieskume v Mochovciach. Podľa údajov Slovenskej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj na rok 1986 bolo včas pripravených len 61 % stavieb a ostatné na začatie stavieb v roku 1987 malo zodpovedajúci stupeň prípravy v auguste 1985 iba 12 % stavieb. Pre nové investície sa ešte počíta s nárastom pracovníkov z náboru vykonávaného národnými výbormi, čo môže tiež vyvolať problémy pri uvádzaní nových výrobných kapacít do prevádzky.“ [7]. Dále pokračoval: „Ak vo výbore [pro průmysl a stavebnictví, pozn. autora] v súlade so závermi 8. zasadania ÚV KSČ i zasadania ÚV KSS i 16. zasadania ÚV KSČ a nedávneho zasadania ÚV KSS sústavne presadzujeme, aby vedeckotechnický rozvoj sa stal základným obsahom riadiacej, plánovacej a organizátorskej práce, ako i osou národohospodárskych plánov, mrzí nás, že pre investorskú nepripravenosť a dodávateľské nezabezpečenie sa odsúvajú termíny overovacích jednotiek nových výrob, ktoré mohli priaznivo ovplyvniť štátny rozpočet. ...V rámci komplexnej bytovej výstavby poslanci poukázali na nepriaznivú kumuláciu dokončovania bytov do posledných troch rokov 8 päťročnice, čo si vyžiada prijať príslušné opatrenia na vyťaženie panelární, ako i na odstránenie napätosti dodávok špecializovaných výrobkov z ostatných rezortov, kde aj teraz sú problémy.“ [8]. I na Slovensku tedy existovalo ve výstavbě tzv. šturmování.


Pryč od každému dle jeho potřeb
Ve studovaných stenoprotokolech ze SNR za roky 1985 a 1986 se často rozebírá motivace pracovníků. Ta byla za socialismu velkým problémem, který ústil v selhání jediného muže, zvláště proto, že dle socialistické teorie mělo platit, každý dle svých možností a každému dle jeho potřeb. S tímto heslem se někteří řečníci docela dost rozcházeli. Třeba poslanec komunista Bohumil Chudý, který pro zajištění programových požadavků strany považoval zanutné, aby: „Preto i my, poslanci, musíme vo svojich volebných obvodoch, pracoviskách viacej pracovať s ľuďmi, so svojimi voličmi, s cieľom zvyšovať zodpovednosť za vykonanú prácu na všetkých úrovniach riadenia, upevňovať pracovnú disciplínu, zavádzať poriadok v odmeňovaní podľa zásluhovosti. Treba nám smelšie vystupovať proti nešvárom, všetkým prípadom lajdáctva, príživníctva, proti snahám získavať bezpracné zisky. Musíme súdružky a súdruhovia, vytvárať ovzdušie dôvery vo vlastné sily, vo vlastné schopnosti.“ [9].


Poslanec Andrej Antoš pak prohlásil následující: „Osobne pokladám za mimoriadne dôležité, že len efektívnejšie hospodárenie a konečný výsledok práce môže byť základom pre takú mzdu, ako si kto zaslúži. Problematickou ostáva však naďalej otázka, že keď sa podnik alebo závod dostane do nerentability - a podotýkam, že nestáva sa tak vinou nás robotníkov - ťažko je potom hovoriť o princípe zásluhovosti. Je úlohou nás poslancov, aby sme si otázky mzdového vývoja sústavne osvojovali a aj tejto problematike venovali svoju pozornosť vo volebných obvodoch i na vlastných pracoviskách. V tejto súvislosti sme aj na septembrovej schôdzi nášho výboru i včera konštatovali, že v uplatňovaní druhej etapy zefektívňovania mzdovej sústavy sa žiada venovať zvýšenú pozornosť utváraniu podmienok pre jej realizáciu. Zásadne treba pri tom zlepšiť politicko-výchovnú prácu s ľuďmi, zvýšiť úroveň kádrovej a personálnej práce s cieľom zvýšenia rastu spoločenskej produktivity práce. Jednou z podmienok uplatnenia druhej etapy zvyšovania ekonomickej účinnosti mzdových sústav je aj v našom podniku Bučina Vranov znížiť o 10 % počet pracovníkov, ktorí nepracujú podľa noriem spotreby práce. Preto sa aj u nás v tomto roku robia previerky noriem obslúh a noriem početných stavov vo viacerých útvaroch, prevádzkach a cechoch. Náš podnik by mal prejsť na realizáciu spomínanej druhej etapy zefektívňovania mzdových sústav v druhom polroku 1986.“ [10]. Tato citace je zajímavá i z toho důvodu, že je z ní zřejmé, že v reálném hospodářském životě není možné zcela přesně odlišit důvody neúspěchu podnikání.To jednak umožňuje různé těžko rozlišitelné pravdivé i nepravdivé výmluvy a zároveň to ukazuje na to, že testování úspěchu či neúspěchu podnikání na svobodném  trhu nepotřebuje deatilní (nezjistitelné i zjistitelné) informace o fungování daného podniku. Testuje se zde z pohledu potřeb spotřebitelů podnikání jako celek. Jde tedy o účelné zjednodušení komplexní a složité hospodářské reality.

 

[1] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Smatana, list s018006, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018006.htm.
[2] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Ing. Čmelo, DrSC, list s018008, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018008.htm. K Alojzu Čmelovi viz česká wikipedie, heslo „ Alojz Čmelo “.
[3] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, list s018002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018002.htm.
[4] Ibid.
[5] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Podpredseda Krocsány, list s018003, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018003.htm.
[6] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Ing. Gábor, list s018005, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018005.htm.
[7] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Poslanec Földes, list s019004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019004.htm.
[8] Ibid.
[9] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Chudý, list s018004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018004.htm.
[10] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Antoš, list s018007, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018007.htm.