Jdi na obsah Jdi na menu
 


U rudého snědeného krámu XIV.A: Průmysl na Slovensku - Extenzifikace nebo intenzifikace?

30. 3. 2016

Předchozí kapitola nám poslouží jako výchozí bod pro to, abychom se věnovali i Slovensku v době pokorčilé normalizace. Jak bylo patrné, tak na Slovensko (SSR) mířily v té době nějaké dotace, tudíž je vcelku logické očekávat, že situace by zde měla být o něco růžovější. Ovšem komlipkací je, že „Společná česko-slovenská digitální parlamentní knihovna“ dosud neobsahuje stenoprotokoly Slovenské národní rady (dále jen SNR) z doby 8. pětiletky (roky 1986 až 1990). Musíme si tedy vypomoci stenoprotokoly z doby 7. pětiletky (roky 1981 až 1985), i když jeden ze zde citovaných stenoprotokolů je i z roku 1986. Jde o stenoprotokoly 18. až 20. schůze SNR za volební období 1981 až 1986. I tento posun v čase se může odrazit ve větší míře optimismu. Se stenoprotokoly SNR se nám zde objevuje i slovenský jazyk. Z toho důvodu zde autor omezil i parafráze a uchýlil se více k plným citacím [1].


Intenzifikace nebo jen extenzifikace?
Základy ekonomického růstu na Slovensku odhalil na 18. schůzi Slovenské národní rady ze dne 24. října 1985 dlouholetý předseda vlády Slovenské socialistické republiky (dále jen SSR) komunista Peter Colotka, který si jinak pochvaloval vcelku dosažení cílů (růst národního důchodu a průmyslné výroby) a poukázal i na snížení spotřeby surovin: „Veľmi náročné úlohy musela vláda zabezpečovať v hospodárskej oblasti. Vyplynulo to zo zložitosti podmienok nášho ďalšieho ekonomického rozvoja. Podstatne sa totiž znížili a niekde i vyčerpali extenzívne zdroje rastu. Zúžili sa - vzhľadom na prudký vzostup cien i dostupnosť na svetových trhoch - možnosti zadovažovania potrebných zdrojov palív a surovín cestou dovozu. Pre zostrenú konkurenciu, uplatňovanie ochranárskej politiky i diskriminančné opatrenia zo strany kapitalistických štátov, ale často aj pre zaostávanie určitých našich výrob za technickým pokrokom vo svete zhoršili sa tiež podmienky odbytu našich výrobkov na svetových trhoch. Tieto nepriaznivé vplyvy sa vystupňovali zvlášť na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, keď sa k nim ešte pridružili problémy vyplývajúce z nesplnenia úloh v poľnohospodárskej výrobe.“ [2]. To je paradoxní, protože 70. léta se vyznačovala zvýšenou investiční aktivitou a akumulací. Tentýž řečník upozornil i na to, že vynaložené investice se mohly minout účinkem: “Vyššia tvorba zdrojov umožní nielen dosiahnuť, ale aj prekročiť ciele v osobnej i spoločenskej spotrebe nášho obyvateľstva. Prekročí sa tiež predpokladaný objem investičných prác, aj keď objemovému prekročeniu úloh nezodpovedá vždy a všade aj jeho vecný, či celospoločenský prínos.” [3].


I ta intenzifikace ekonomiky (kvalitativní vzestup hospodářství, extenzifikace značí kvatnitativní vzestup hospodářství), která již probíhala měla ne úplně lichotivé pozadí a nebyla ani na Slovensku ve srovnání se zeměmi Západu dostatečná: “Treba však vidieť, že v doterajšom intezifikačnom úsilí sa mobilizovali v prevažnej miere ľahšie dostupné rezervy a že niekde nastali aj nežiadúce formy úspor, napr. v zanedbávaní údržby a opráv, čo je v rozpore s intezifikačným procesom i celospoločenskými záujmami. V porovnaní s vyspelými priemyselnými krajinami je u nás materiálová a energetická náročnosť i spotreba živej práce na jednotku národného dôchodku ešte stále príliš vysoká. To znamená, že máme ešte značné rezervy v racionalizácii štruktúry našej výroby i v technickej, úrovni a kvalite našich výrobkov. Rad podnikov sa zatiaľ nedokázal vyporiadať s náročnejšími podmienkami cenového vývoja i na svetových trhoch, dopravných taríf, zmien dotácií a intervencií...O technickom napredovaní priemyslu na Slovensku svedčí aj vzrast podielu Výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne na výrobu tovaru, a to z 9, 4 % v roku 1980 na očakávaných 14, 65 % v roku 1985. Je to trend zaznamenateľný, ale v žiadnom prípade nie dostatočný, vzhľadom na potreby domáce i zahraničné...Porovnanie rýchlosti a úrovne inovačného procesu u nás a vo svete ukazuje, že ešte nedosahujeme žiadúcu dynamiku, že vynaložené prostriedky neprinášajú v primeranom čase a rozsahu patričné efekty.” [4]. Začátek této citace připomíná tzv. lepení výrob, které jsme probírali v 9. kapitole.


Colotka byl ve své řeči konkrétní ohledně dřevozpracujícího průmyslu, který i přes uvedení řady nových kapacit do provozu znatelně kulhal: “V drevospracujúcom priemysle sa v uplynulých rokoch uviedol do prevádzky rad nových kapacít na mechanické i chemické spracovanie dreva. Umožnilo to značne zvýšiť exportnú schopnosť tohto odvetvia, vývoz do socialistických štátov vo veľkoobchodných cenách sa zvýšil o 82, 5 % a do nesocialistických štátov o 85, 4 %. Musíme však konštatovať, že sa nedosiahne päťročnicou stanovený rast výroby o 25, 4 % - očakáva sa totiž zvýšenie iba o 16, 6 %. Je to sčasti spôsobené nižšími potrebami stavebno-stolárskych i ďalších výrobkov v dôsledku poklesu investovania, ale najmä nedosahovaním projektovaných parametrov a pomalým odstraňovaním jeho príčin, osobitne na nových kapacitách vo Vranove, Žiline, Polomke i niektorých ďalších...V poslednom čase došlo síce k určitému zlepšeniu, ale s dosiahnutým stavom nemôžeme byť spokojní. Preto musíme vo vláde i v rezorte naďalej venovať riešeniu tejto problematiky patričnú pozornosť.” [5]. Dřevozpracující průmysl kritizovali i další řečníci, pro příklad Jaroslav Gábor, a to i přes dvojnásobný růst zisku: “V tejto súvislosti sme vo výbore poukázali na potrebu urýchleného uvádzania nových kapacít na projektované parametre najmä v drevospracujúcom priemysle, kde doterajšie výsledky ukazujú neplnenie pôvodných plánovaných zámerov. Neopomenuli sme ani tú skutočnosť, že výroba by sa mala pružnejšie prispôsobovať požiadavkám svetových trhov. A tam, kde sa dosahujú nepriaznivé cenové relácie našich výrobkov, na týchto dochádza k zníženiu efektívnosti vývozu s negatívnym dopadom na tvorbu vlastných zdrojov i našich výrobkov.” [6].


Intenzifikace lehce dosažitelnými rezervami
Vraťmě se však ještě k intenzifikaci a snižování materiálové náročnosti. I poslanec Miroslav Smatana uváděl, že se sáhlo po lehce dosažitelných rezervách. V jeho vyjádření je problém popsán celkově méně optimisticky než u P. Colotky: “Najvýraznejší pokrok v intenzifikačnom procese sa dosiahol v oblasti znižovania energetickej a materiálovej náročnosti reprodukčného procesu. Potvrdzujú to dobré výsledky, ktoré sa v 7. päťročnici dosiahli v spotrebe palív a elektrickej energie, základných hutníckych materiálov, pohonných hmôt, cementu a jadrových krmív. Ako už bolo konštatované, zdrojom úspor boli v značnej miere ľahšie prístupné a mobilizovateľné rezervy, čo samozrejme, považujeme za pozitívne, no len do takej miery, pokiaľ neviedli k niektorým nežiadúcim dôsledkom - napríklad k zanedbávaniu údržby, nedodržiavaniu technologických procesov a pod. I pritom, že sa znižujú materiálové náklady na 1 korunu výkonov a zvyšuje sa celkový zisk, v makroekonomických vzťahoch medzi tvorbou zdrojov a výrobnej spotreby sa v roku 1984 v porovnaní s rokom 1980 zvýšila výrobná spotreba na 1 korunu vytvoreného národného dôchodku. Je to spôsobené najmä tým, že tento celkove dynamicky vývoj spotreby nevyrovnal dôsledky úprav veľkoobchodných a nákupných cien, dopravných taríf, zmien dotácií a intervencií uskutočnených v rokoch 1981 až 1985, predovšetkým nadväzne na vývoj svetových cien. Preto v súčasnosti, ale najmä v budúcich rokoch, pôjde o udržanie, ale i ďalšie stupňovanie progresívneho vývoja v spotrebe energie a materiálov pri väčšom pôsobení trvalých faktorov tohoto vývoja. Zároveň zlepšovanie hospodárskych výsledkov, znižovanie neproduktívnych nákladov, odstránenie stratovosti niektorých podnikov a organizácií a tvorba finančných prostriedkov dostatočných pre vlastnú reprodukciu je stále vysoko aktuálnou úlohou, ktorá priamo súvisí s tvorbou konečného výsledku reprodukčného procesu národného dôchodku.” [7]. Dále tentýž poslanec uvedl, že: “Súbor opatrení uplatňovaný v našej ekonomike od roku 1981 znamená nesporne významný krok vpred v zameraní na intenzívny a efektný rozvoj. Aj jeho presadzovaním dochádza k rýchlejšiemu znižovaniu energickej a materiálovej náročnosti, zvyšuje sa starostlivosť o celkovú hospodárnosť, menia sa prístupy ľudí k úlohám efektívnosti a kvality a obnovila sa dynamika rozvoja. Na druhej strane nenastal obrat vo všeobecnom využívaní faktorov intenzifikácie. Je to zapríčinené najmä nedôsledným uplatňovaním súboru opatrení v praxi, ako aj malou účinnosťou niektorých jeho prvkov v porovnaní s tým, čo sa od nich očakávalo.” [8].


Na 19. schůzi Slovenské národní rady (dále jen SNR) ze dne 12. prosince 1985 upozornil poslanec Jaroslav Karas na úskalí při snižování energetické náročnosti hospodářství: „Cesta uplatňovania vedeckotechnického pokroku nie je ľahká a nesie so sebou aj určité riziká. Napríklad pri riešení vlastných energetických opatrení v znižovaní náročnosti na použitie energie každého druhu, vo vzťahu k jednotke výroby, alebo v absolútnom vyjadrení niektoré podniky zodpovedne využili rezervy pre zníženie spotreby energie. Lenže v súčasnosti s veľkými ťažkosťami plnia im uložené úlohy, lebo rozpisované toľkokrát kritizovanou indexovou metódou idú v šetrení do krajnosti. Je prinajmenšom diskutabilné, či ten podnik, ktorý v minulosti dôsledne a trvalé znižovať spotrebu pohonných hmôt a energie, môže i naďalej plniť indexovou metódou predpísané úlohy v znižovaní a zhospodárňovaní, ako podniky, v ktorých v minulosti tejto úlohe nevenovali primeranú pozornosť. Žiadalo by sa v tomto smere hľadať znižovanie energie objektívnejšími kritériami pre posudzovanie a tým aj pre stanovovanie limitu poľnohospodárskym podnikom pre plán bežného roka.“ [9]. Systém obsahoval tedy i složku demotivující podniky od provádění úspor.


Na 19. schůzi SNR vystoupil s kritikou efektivity slovenského hospodářství dlouholetý komunistický ministr financí SSR František Mišeje [10]. Ten uvedl vedle toho, že bude dosaženo vyrovnané hospodaření rozpočtu, následující: “Výsledky za uplynulé päťročné obdobie ukazujú, že potenciálne možnosti hospodárstva na Slovensku, najmä pokiaľ ide o kvalitatívnu stránku rozvoja, nie sú zďaleka využité. Pozornosť, ktorú orgány vlády SSR venovali najmä v poslednom období rastu efektívnosti, sa síce prejavila v prekonaní niektorých problémov a v zabezpečovaní plánu, avšak rozhodujúce úlohy, ktoré z hľadiska novej kvality a náročnosti budúcich cieľov treba urýchlene riešiť, sú pred nami...Nemôžeme byť však spokojní ani s celkovou úrovňou efektívnosti nášho hospodárstva a najmä s jeho nízkou rentabilitou. Na jej zvýšenie sa sústreďuje naša pozornosť v ďalšom období. S jej úrovňou bezprostredne súvisí tvorba finančných zdrojov v podnikovej sfére a nadväzne na to i rozsah celospoločenských zdrojov, z ktorých zabezpečujeme ďalší hospodársky rozvoj i rast životnej úrovne, najmä v oblasti spoločenskej spotreby. V predchádzajúcich päťročniciach sme vložili do rozvoja viacerých odvetví nášho hospodárstva značný rozsah prostriedkov, preto sme opodstatnene očakávali zlepšenie nielen výrobných, ale aj ekonomických efektov, teda aj rentability. Oprávnene nás preto znepokojuje zaostávanie v rentabilite niektorých našich odvetví v celoštátnych reláciách. Takými sú najmä drevársky, nábytkársky, celulózo-papierenský a textilný priemysel, ktoré sú pre nedostatočnú úroveň vlastných finančných zdrojov, vyplývajúcu z nízkej rentability, odkázané vo svojom hospodárení na zdroje spoločnosti. I keď časť rozpočtových dotácií dopĺňa funkcie cenových nástrojov, je ich celkový rozsah stále vysoký.” [11]. Investice tedy byly částečně zvráceny, čili minuly se účinkem.


Ztrátové podniky a zaostávání za Západem
Tentýž řečník upozornil i na existenci ztrátových podniků v hospodářství: “Špecifickým problémom v našom hospodárstve, o ktorom sme v SNR i v niektorých výboroch už hovorili, je pretrvávajúca stratovosť viacerých podnikov. Po celé obdobie tejto päťročnice hospodári 30 až 40 podnikov so stratou, pritom jej celkový objem dosiahne za päť rokov vyše 7 miliárd Kčs. Stanovili sme postup odstraňovania stratovosti a zvyšovania rentability, presadili sme ho do konsolidačných programov a programov zvyšovania efektívnosti zainteresovaných VHJ a podnikov. Situácia sa však zatiaľ výraznejšie nezlepšila...Pravda, je rad ďalších oblastí a úsekov hospodárstva, kde sa doteraz nepodarilo dosiahnuť žiadúci obrat v efektívnosti a kde sa v nastávajúcom období musí upriamiť pozornosť predovšetkým riadiacej sféry. Pritom nemám na mysli len zvyšovanie efektívnosti, rentability a kvality vo výrobnej sfére. Rovnaký význam prikladáme aj efektívnemu a maximálne účelnému vynakladaniu spoločenských prostriedkov na rozvoj odvetví nevýrobnej sféry riadenej ústredne i národnými výbormi, v ktorých sa predovšetkým vytvárajú podmienky pre stále plnšie a kvalitnejšie uspokojovanie potrieb života našich občanov.” [12]. To nevypadá na bezproblémové hospodaření. Snaha garantovat jistotu práce zaměstnancům, vedla k udržování ztrátových podniků při životě a kumulaci ztrát do gigantické hodnoty 7 miliard Kčs (dnes odhadem 37 miliard Kč, koeficient 5.25, koeficient však pouze za roky 1989 až 2012, pro odvození vzestupu cenové hladiny viz kapitola 6.3). Jak je patrné, tak řečník viděl řešení (mylně) v lepším řízení.


Co Mišeje doporučoval k investiční výstavbě? “V investičnej výstavbe sa budú uprednostňovať rýchlonávratné modernizačné akcie zvyšovaním podielu strojových základných fondov a s využitím najnovších vedeckotechnických poznatkov. Chceme, aby finančná a tiež úverová politika účinnejšie pôsobili na skrátenie investičného procesu a uvoľnenie prostriedkov viazaných v rozostavanosti a na dosahovanie nielen technických, ale aj ekonomických parametrov nových i existujúcich základných fondov, na zvyšovanie ich účinnosti.” [13]. Tomu samozřejmě bránila investiční slepota socialistického (veřejné vlastnictví výrobních faktorů) hospodářství, vzniklá díky nemožnosti ekonomické kalkulace, která není možná díky neexistenci soukromého vlastnictví výrobích faktorů a podnikatelů.


Poslanec Ján Pikula srovnal na 19. schůzi SNR slovenské hospodářství přímo s hospodářstvím zemí se sociálně tržním hospodářstvím (též kapitalisticko-socialistickým čil smíšeným hospodářstvím): “Výsledky dosiahnuté v rozvoji ekonomiky SSR preukazujú, že zatiaľ nie sú ešte vyčerpané zdroje a možnosti ďalšieho rastu jej výkonnosti. Treba vidieť, že sme ešte nedosiahli žiadúci prechod k urýchleniu rozvoja a jeho intenzifikácii tak, ako si to vyžadujú podmienky 8. päťročnice. Naša výroba je ešte v mnohých prípadoch energeticky, materiálové i v prácnosti náročnejšia, ako je tomu vo vyspelých krajinách a v kvalite i technickej úrovni u mnohých výrob a výrobkov zaostávame. Na rokovaní výborov SNR poslanci poukazovali, že je treba presadzovať zásadný obrat k intenzifikácii ekonomiky najmä vytváraním ekonomického tlaku na rast efektívnosti, podporou vecných zámerov plánu a zabezpečovaním štrukturálnych zmien, upevňovanie vonkajšej a vnútornej ekonomickej rovnováhy ako vcelku tak i v štruktúre, finančnej a menovej rovnováhy a vyrovnanosti štátneho rozpočtu a zabezpečovanie ďalšieho skvalitňovania a rastu životnej úrovne obyvateľstva a upevňovanie jeho sociálnych istôt.” [14]. Všiml si zde také ztrátových podniků a neplnění plánovaných kapacit u nové výroby: “Ešte stále je dosť podnikov, ktoré majú vo svojej činnosti stratu. Je nedobrým vysvedčením nášho investičného rozvoja, keď práve v novovybudovaných kapacitách namiesto zisku produkujeme stratu. Ide pritom o odvetvia, ktoré sme rozvíjali ako perspektívne na báze vlastných surovinových a hmotných zdrojov.“ [15].

 


[1] Autor slušně slovenštině rozumí, ale některá slova a obraty si netroufl překládat.
[2] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, list s018001, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018001.htm. K Peteru Colotkovi viz čeká wikipedie, heslo „Peter Colotka“.
[3] Ibid. Průměrný roční přírůstek investic byl 7 % mezi lety 1969 až 1978 a 0.8 % v následujících 11 letech, ale v letech 1986 až 1989 byly tyto investice větší než v letech 1981 až 1985 o 5 % (Průcha, s. 715-716). Rok 1981 přinesl náhlou redukci akumulace proti předchozímu roku z 26 na 20 % užitého národního důchodu, což ve finančním vyjádření představovalo během jediného roku 32 miliard korun. Centrální orgány se přeskupením zdrojů snažily změkčit důsledky nepříznivé hospodářské situace na životní úroveň lidu.“ (Ibid, s. 712). Akumulovaly se většinou základní prostředky, čili kapitál.
[4] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, list s018001, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018001.htm.
[5] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Predseda vlády SSR prof. JUDr. Colotka, list s018002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018002.htm.
[6] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Ing. Gábor, list s018005, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018005.htm.
[7] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Smatana, list s018005 a s018006, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018005.htm a http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018006.htm.
[8] Stenoprotokoly 18. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 24. října 1985, Poslanec Smatana, list s018006, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018006.htm.
[9] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Poslanec Karas, list s019004, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019004.htm.
[10] Viz česká wikipedie, heslo “František Mišeje”.
[11] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Minister financií SSR Ing. Mišeje, list s019002, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019002.htm.
[12] Ibid.
[13] Ibid.
[14] Stenoprotokoly 19. schůze: Slovenské národní rady: Čtvrtek 12. prosince 1985, Poslanec P. Pikula, list s019003, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019003.htm.
[15] Ibid.